Lúčime sa
Prof. Ing. Dušan Šoltés, CSc. nás navždy opustil. Posledná rozlúčka sa bude konať 26.2.2026 o 11.45 v krematóriu v Bratislave.
Lúčime sa s kolegom, učiteľom, profesorom, človekom, ktorý bol súčasťou našich životov dlhšie, než si mnohí z nás dokážeme uvedomiť. Odišiel vo veku 82 rokov, po živote, ktorý nebol len dlhý, ale najmä hlboký, naplnený prácou, zmyslom a hodnotami.
Na prvý pohľad pôsobil prísne, odmerane, možno až dudravo. Bol dôsledný, náročný, nekompromisný voči povrchnosti. Mnohí z nás si pamätajú ten rešpekt, ba až obavu, s ktorou sme pred ním stáli ako mladší kolegovia. No stačilo ho spoznať bližšie a zistili sme, že za týmto pevným postojom sa skrýval človek s jemným humorom, bystrým nadhľadom a hlbokým zmyslom pre spravodlivosť. Človek, ktorý nikdy nehodnotil ľudí podľa sympatií, ale podľa práce, poctivosti a snahy rásť.
Bol nesmierne pracovitý a zodpovedný. Vedecká a pedagogická práca pre neho nebola povinnosťou, ale poslaním. Publikoval, riešil projekty, reprezentoval pracovisko doma aj v zahraničí, cestoval po konferenciách, diskutoval, polemizoval, kládol otázky, ktoré nútili premýšľať. Dlhé roky pôsobil ako riaditeľ Vedecko-výskumného a vývojového centra pre e-Europe (e-Europe Research & Development Centre). Jeho početné medzinárodné projekty reprezentovali fakultu a neraz nás zachraňovali v externom hodnotení a posudzovaní v rámci akreditácií.
Zanechal po sebe dielo, ktoré tu zostane ešte dlho, v publikáciách, v projektoch, ale najmä v ľuďoch, ktorých formoval. Pre mladších kolegov bol sprievodcom. Vedel poradiť, povzbudiť, niekedy aj prísne usmerniť, no vždy spravodlivo. Bol vzorom profesionality, integrity a oddanosti práci, ktorú robil s plným nasadením až do vysokého veku. Svoje zahraničné skúsenosti a bohaté poznatky nadobudnuté popri medzinárodných projektoch vedel priniesť vo výučbe predmetu Medzinárodné ekonomické vzťahy, v ktorom študentov vedel patrične potrápiť.
A pritom nebol len profesorom zavretým v knihách. Miloval život v celej jeho šírke. Rád lyžoval, hrával tenis, golf, a vedel s rovnakou vášňou debatovať o vede, politike, cestovaní, športe či úplne obyčajných veciach každodenného života. V tých chvíľach sa jeho prísna tvár menila, objavil sa úsmev a iskra v očiach, ktorá prezrádzala človeka, ktorý mal rád ľudí a rozhovor s nimi.
Dnes sa s ním lúčime s bolesťou, ale aj s hlbokou vďačnosťou. Za jeho prácu, za jeho čas, za jeho spravodlivosť, za jeho humor. Zostane v našich spomienkach, v príbehoch, ktoré si o ňom budeme rozprávať, v hodnotách, ktoré nám zanechal.
Odpočívajte v pokoji, pán profesor. Ďakujeme Vám. Chýbať nám budete.