Keď akademické výskumy pomáhajú podnikateľskej praxi
Všetko sa to začalo pred siedmimi rokmi na odbornom workshope Slovak Compliance Circle (SCC) – združenia, ktoré na Slovensku vzniklo koncom roka 2013 z iniciatívy nadnárodných spoločností. „Už vtedy nás veľmi príjemne prekvapilo nadšenie mladých predstaviteľov z praxe pre podnikateľskú etiku, ako aj ich rozhľadenosť v tejto oblasti,“ spomína si profesorka Anna Remišová z Fakulty managementu UK na začiatky obojstranne prínosnej spolupráce, z ktorej od začiatku ťažia aj študenti našej univerzity. O partnerstve, ktoré obe inštitúcie vo februári oficiálne stvrdili podpisom memoranda o spolupráci, ale aj o ďalších zisteniach štvorročného APPV projektu o rozvoji podnikateľskej etiky u nás sme sa porozprávali nielen s vedúcou riešiteľského tímu, ale i inžinierom Ivanom Skalošom z SCC.
Fakulta managementu UK so združením SCC spolupracuje už od roku 2014. Ktorých oblastí sa táto spolupráca týka?
AR: V rámci predmetu podnikateľská etika sa jeden seminár venuje aplikácii podnikateľskej etiky do organizačnej kultúry v konkrétnej organizácii. Do každého krúžku vtedy príde jeden manažér pre etiku a dodržiavanie predpisov (angl. compliance) z podnikov, ktoré sú združené v SCC, aby prezentoval vlastný program implementácie podnikateľskej etiky do praxe. U študentov sa tieto prednášky stretli s obrovským záujmom, čomu sa veľmi tešíme. Lebo ak náš poslucháč vidí, ako sa zavádza etika do organizačnej kultúry v takých spoločnostiach ako HB Reavis, Slovak Telekom, Mercedes-Benz, Siemens, Atos, Tatra banka, Osram, Jaguar Land Rover, Slovnaft, Matador či Lansky, Ganzger & Partner, je to najlepší dôkaz praktického využitia vedomostí získaných na predmete podnikateľská etika. Zároveň majú možnosť vidieť, že sa v manažmente vyprofilovala nová špecializácia manažéra pre etiku, ktorú môžu v budúcnosti vykonávať aj oni.
Druhou formou spolupráce je naša aktívna účasť na konferenciách veľkého rozsahu, ktoré každoročne organizuje SCC. Naše prednášky sa zameriavajú na teoretické vysvetlenie niektorých teoretických otázok z oblasti podnikateľskej etiky a veľký priestor poskytujú prezentácii výsledkov našej výskumnej práce. Veľmi si vážime ich úprimný záujem o obsah výučby podnikateľskej etiky, reakcie študentov, ako aj o to, s akými problémami sa stretávame na akademickej pôde.
Tretia forma spolupráce je pomoc SCC v konkrétnych výskumných projektoch. V prvých rokoch mala podobu skôr aktívnej pomoci so zbermi dát, v ďalšej fáze sme však už pozvali pána Skaloša ako zástupcu SCC priamo do výskumného tímu. A nielen to. SCC sa stalo jedným z našich aktívnych odberateľov výsledkov výskumu. Obzvlášť si ceníme podporu pri organizovaní workshopov, kde sa diskutovalo o priebežných záveroch a pripomienkovali sa navrhované modely dlhodobého rozvoja podnikateľskej etiky. Tieto stretnutia s členmi SCC boli nadmieru efektívne.
Čo prináša toto partnerstvo vám, teda medzinárodne uznávanej odborníčke v oblasti manažérskej a podnikateľskej etiky a etických kódexov a manažérovi pre dodržiavanie predpisov pôsobiacemu v komerčnej praxi?
AR: Jednoznačné potvrdenie, že teória podnikateľskej etiky a reálna ekonomická a podnikateľská činnosť sú navzájom podmienené. Naše akademické zistenia sa verifikujú praxou a dokazujú, že teoretické poznatky sú nevyhnutným predpokladom pre dlhodobý rozvoj podnikateľskej etiky v organizáciách. Na druhej strane treba otvorene priznať, že prax v tejto oblasti sa mnohokrát rozvíja rýchlejšie než teória, predovšetkým pri zavádzaní konkrétnych mechanizmov etického programu. Napríklad overovanie spoľahlivosti obchodného partnera (angl. due diligence) vzniklo najprv v praxi, až potom sa stalo objektom vedeckého výskumu. Podobne ako spomínaná špecializácia manažéra pre etiku, ktorá už ani v našom podnikateľskom prostredí nie je takou novinkou.
IS: Z pohľadu SCC by som mohol veľa rozprávať. Všetky partnerstvá združeniu pomohli kvalitatívne rásť a partnerstvo s FM UK je jedno z kľúčových. Veľmi, naozaj veľmi si ho vážime. Ak mám však vašu otázku zodpovedať priamo za seba, začnem tým, že sa ako pôvodným povolaním finančný expert, audítor a manažér rizík podnikateľskej etike naplno venujem už 12 rokov. Za ten čas som si uvedomil, že nemôžem „uviaznuť“ v mikrosvete svojej organizácie, pretože úroveň etiky mojej organizácie nedeterminuje iba naše interné prostredie, ale všetky zložky spoločnosti – verejný sektor, akademický sektor, trhové prostredie, ako aj všeobecná občianska spoločnosť. Každou interakciou s rôznymi ľuďmi z týchto oblastí rastiem osobne aj profesijne. Spolupráca s tímom pani profesorky Remišovej mi umožnila interakcie s ľuďmi z akademického sveta. Ich náhľad na tému ma niekedy núti vracať sa vo svojom vnímaní k teoretickým základom, ktoré som si v praxi otesal a prispôsobil podľa vlastnej potreby, a to niekedy až k filozofickej podstate etiky ako takej. Umožnila mi však aj prístup k mladým ľuďom, študentom, ktorým primárne prinášam svoje skúsenosti z praxe, ale zároveň si niečo odnášam ja sám – nový, svieži pohľad na tému a jej význam. Možnosť prednášať týmto mladým ľuďom si nesmierne vážim a ich reakcie sú pre mňa cenným nastaveným zrkadlom.<s></s>
Skúsme teraz prejsť k APVV projektu „Rozvoj podnikateľskej etiky v slovenskom podnikateľskom prostredí“. Hoci sme o tomto najväčšom výskumnom projekte realizovanom na našom území prezradili čitateľom Našej univerzity už mnoho, zaujímalo by ma, v čom vidíte jeho najväčší prínos vy.
AR: Výskumom sme chceli upozorniť všetky podnikateľské subjekty, ale aj celú spoločnosť na fakt, že každý podnikateľský subjekt nielen podlieha vplyvu už sformovaného podnikateľského prostredia, ale je aj jeho spolutvorcom. Preto musí niesť zodpovednosť za svoju činnosť, ktorá vplýva aj na jeho akcionárov a na etiku a kultúru podnikania na Slovensku vo všeobecnosti. Keď si predstavíme, že etické či neetické konanie podnikateľských subjektov (v roku 2018 ich bolo 560 521) ovplyvňuje minimálne jedného človeka, celkove však milióny konkrétnych ľudí na Slovensku, tak nemôžeme viac zľahčovať úlohu etiky v podnikaní. Preto bolo jedným z našich základných cieľov získať konkrétne údaje o správaní podnikateľských subjektov, a to z ich pohľadu a na základe ich vlastnej skúsenosti. Na tejto báze sme v projekte mali ako dva hlavné výstupy jednak vytvoriť praktický integrovaný model na aplikáciu podnikateľskej etiky do organizácií, pričom sme brali zreteľ na veľkosť organizácie, a jednak pripraviť personálne a administratívne podmienky pre vytvorenie Centra pre podnikateľskú etiku na FM UK.
IS: Pre mňa ako človeka z komerčnej sféry predstavuje tento výskum novú skúsenosť. Vedecká práca je postavená na silných teoretických základoch a exaktnej práci s dátami. Snažím sa odniesť si niečo z tohto prístupu do svojej praxe vo firme, kde toto často preskakujeme a snažíme sa prakticky, efektívne naplniť cieľ, pričom sa potom dopúšťame chýb. Za jeden z kľúčových momentov výskumu však považujem najmä to, že združenie SCC mohlo prispieť poskytnutím rôznych pohľadov na interpretáciu jeho výsledkov.
Darí sa napĺňať vytýčené ciele projektu?
AR: Robíme všetko preto, aby sme ich splnili. Práve v týchto dňoch vychádza odborná monografia Integrovaný model dlhodobého rozvoja podnikateľskej etiky v slovenskom podnikateľskom prostredí. Vedieme tiež rozhovory o formálnej a administratívnej podobe Centra pre podnikateľskú etiku, ktoré sa bude zameriavať predovšetkým na vzdelávanie a tréningy z podnikateľskej etiky a na poradenstvo. Poradenskú činnosť sme si už v minulosti vyskúšali, takže môžeme zúročiť nadobudnuté skúsenosti. V roku 2019 nám totiž vedenie FM UK vytvorilo podmienky na založenie Etickej poradne pre študentov.
Ktoré z výsledkov výskumu boli pre vás osobne najväčším prekvapením?
AR: Milo nás prekvapil už samotný zber údajov: stretli sme sa s veľkou podporou a ochotou vyplniť dotazník (našou úlohou bolo získať minimálne 1022 podnikateľských subjektov, reálne sme dosiahli n = 1295 respondentov).
Jedným z veľkých prekvapení bolo odhalenie negatívneho vzťahu podnikateľov k štátu. Obzvlášť v skupine živnostníkov, mikro- a malých podnikov išlo o otvorenú averziu voči štátnym inštitúciám a ich spôsobu riadenia podnikania, ktoré nazvali diskriminačným. Diskrimináciu však pociťujú nielen zo strany štátu, ale aj veľkých podnikov.
Nebolo prekvapením, že na 1. mieste z 26 skúmaných neetických praktík sa umiestnilo neplatičstvo – až 72 % respondentov sa stretlo s týmto neetickým konaním (odpovede „áno“ a „skôr áno“). Výskum potvrdil to, o čom sa v spoločnosti dávno hovorí, že mnohé podniky nedostávajú platby za dodané služby alebo tovary načas a niekedy vôbec. Prekvapujúcim bolo, že na 3. mieste sa umiestnilo nedodržiavanie zmlúv – stretlo sa s tým 65 % respondentov (odpovede „áno“ a „skôr áno“). Spoločným menovateľom obidvoch týchto neetických praktík je nedodržanie sľubu a zavádzanie obchodného partnera, ktoré spôsobujú podnikateľom ekonomické problémy a pre živnostníkov, mikro- a malé podniky sú často likvidačné. Neplatičstvo a nedodržiavanie zmlúv vyvolávajú a živia nedôveru v podnikateľskom prostredí, čo potvrdil ďalší výsledok výskumu – najrozšírenejším etickým mechanizmom, ktorý aplikujú podniky na Slovensku, je overovanie spoľahlivosti obchodného partnera. Na rozdiel od zahraničných výskumov, v ktorých prvé miesto tradične patrí etickým kódexom.
Aj keď sa na Slovensku veľmi často hovorí o rodinkárstve a klientelizme, predsa sme len neočakávali, že tento jav je u nás natoľko rozšírený a že bude piatou najčastejšou neetickou praktikou.
IS: Osobne som bol zvedavý na spätnú väzbu respondentov k otázke prekážok rozvoja podnikateľskej etiky v ich firme. Až 37 % z nich sa stotožnilo s tým, že rozvíjaním etiky sa nič nezmení, 38 % firiem sa považovalo za také eticky vyspelé, že sa témou nepotrebujú viac zapodievať, 43 % respondentov uviedlo, že na tému nemá čas, resp. nemá o nej dostatočné informácie. Parketou SCC ako združenia je práca presne s týmito postojmi v rámci podnikateľskej komunity a toto bola cenná spätná väzba.
A pokiaľ ide o to, čo naznačila pani profesorka, rodinkárstvo je jeden zo spúšťačov konfliktu záujmov, ktorý ako samostatná téma podnikateľskej etiky naberá na pozornosti a dôležitosti. Každý neriešený konflikt záujmov sa skôr či neskôr v organizácii negatívne prejaví na plnení cieľov, dosahovaní výsledkov, v právnych dôsledkoch alebo vnútornej spolupráci, komunikácii, naštrbení či úplnej strate dôvery. Konkrétnych prípadov z praxe je množstvo a nesúvisí to iba s úrovňou etiky organizácie. Je tu aj objektívny faktor, a to ten, že slovenský trh je maličký a skutočne tu v konečnom dôsledku „každý každého pozná“. Pri posudzovaní jednotlivých situácií je preto veľmi dôležitá neutralita, nemali by sme skĺznuť do prirýchlych záverov a čierno-bielych pohľadov. Je potrebné podotknúť, že tu nejde iba o väzby vo vnútri organizácie. Rodinkárstvo ako konflikt záujmov vyplývajúci zo súkromných vzťahov sa pre komerčnú organizáciu oveľa rizikovejšie prejavuje v obchodnoprávnych vzťahoch, teda vo vzťahu s dodávateľmi a zákazníkmi, kde môže viesť k významným stratám finančného, právneho, ale aj reputačného charakteru.
Ktoré neúspechy vás v súvislosti so snahou o rozširovane podnikateľskej etiky najviac trápia?
AR: Asi to, že ani mnoho vzdelaných ľudí stále nevie doceniť podnikateľskú etiku ako spoločenskú disciplínu, ale považuje ju za niečo zbytočné. Sú presvedčení, že ľudia sú takí, ako ich vychovali rodičia, škola či cirkev, a zamestnávateľ s tým už nemôže nič urobiť. Je to jeden z najrozšírenejších mýtov, ktorý vyvraciame vo výučbe budúcich manažérov. Učíme ich, že ich profesijnou úlohou je vytvárať také pracovné prostredie, ktoré bude podporovať etické správanie. A naopak, že nesú zodpovednosť za vznik neetického prostredia, ktoré zvádza ľudí k neetickému správaniu. Vedieme ich k tomu, aby si uvedomovali, že rozvoj etiky v organizáciách v prvom rade závisí od vedenia organizácie. Pri riešení eticko-ekonomických dilem získavajú zručnosti identifikovať etické problémy na pracovisku a riadiť rozvoj podnikateľskej etiky v organizácii. Do praxe ich vyprevádzame s tým, že kvalita života veľkého počtu ľudí závisí od toho, do akej miery sú v manažérskom rozhodovaní zakotvené univerzálne etické princípy. To platí pre manažérov v každej oblasti, nezávisle od toho, či ide o ekonomiku, vzdelávanie alebo politiku.
IS: Ako tu už zaznelo, úroveň etiky v spoločnosti je jemný mechanizmus, ktorého chod ovplyvňuje mnoho faktorov. Keď sa z pohľadu manažéra pre dodržiavanie predpisov u telekomunikačného operátora pozriem na „svoj“ trh, nemyslím si, že úroveň férovosti, zákonnosti a čestnosti odráža moje snahy smerom dovnútra mojej firmy aj smerom do konkurenčného prostredia. Žiaľ. Samozrejme, ako firmy, ktoré tému podnikateľskej etiky rozvíjajú, môžeme pre to určite robiť výrazne viac, než robíme dnes. Ale ak ruka v ruke s tým nezačnú s témou pracovať všetci trhoví hráči, ak sa nezlepší regulačné prostredie, trhový dohľad a všeobecná vymožiteľnosť práva, ak sa nesprehľadní a nesprofesionalizuje oblasť verejného obstarávania, trh ako taký sa bude v tomto ohľade hýbať veľmi pomaly. Sú to v zásade faktory, na ktoré poukazujú aj výsledky prieskumu.
Ako vidíte rozvoj podnikateľskej etiky v budúcnosti?
AR: Toto nie je jednoduchá otázka. Rozvoj podnikateľskej etiky totiž závisí od úrovne rešpektovania etických princípov v celej našej spoločnosti. A rovnako tak úzko súvisí s prehodnotením chápania podnikania. Na Slovensku je podnikanie jednoznačne primárne spájané so ziskom. To, že podnikanie je dôležitou spoločenskou inštitúciou, ktorej primárnym poslaním je služba ostatným, si uvedomuje len malý počet podnikateľov. Zisk sa tak stáva mantrou podnikania a opantáva celú spoločnosť. A nakoniec sa musí zmeniť vzťah k humanizácii vzdelávania. Na každej vysokej škole by sa mala vyučovať profesijná a aplikovaná etika. Práve preto je pre mňa jedným z najväčších úspechov práve zavedenie predmetu podnikateľská etika ako povinného predmetu v 5. ročníku štúdia na FM UK a jeho veľmi priaznivé hodnotenie zo strany študentov. Treba však objektívne povedať, že pri zavádzaní podnikateľskej etiky do učebných programov ma výrazne podporovali kolegovia z fakulty, najmä súčasná prorektorka UK Zuzana Kovačičová, profesorka Anna Pilková, profesorka Anna Lašáková, docent Marian Holienka a docent Ján Papula, prodekan FM UK, ktorí poukazovali na to, že tento predmet sa učí na všetkých svetových renomovaných ekonomických univerzitách, a preto by nemal chýbať ani na FM UK.
IS: Keďže verím, že napriek zlyhaniam a nedokonalostiam je dobro našou ľudskou podstatou, spomeniem len to, čo vnímam pozitívne. Téma podnikateľskej etiky sa čoraz viac a hlbšie prepája s oblasťou spoločenskej zodpovednosti, ktorá dnes nie je o prvoplánovom PR imidži, ale čoraz viac sa v nej skloňujú slová ako zmysel a udržateľnosť. Nezostávame pri ekonomických faktoroch, čoraz intenzívnejšie v nej hovoríme o environmentálnych a spoločenských faktoroch, kde má etika svoje nezastupiteľné miesto. Etická firma prestáva byť nálepkou a potrebuje úplne hmatateľný obsah, pretože pre zákazníka sa čoraz viac stáva parametrom dôveryhodnosti a stability nás ako poskytovateľa tovaru či služby. Ruka v ruke s tým ide čoraz väčšia citlivosť občianskej spoločnosti na tému etiky v súkromných vzťahoch, verejnom živote aj podnikaní. Máme zodpovednosť držať túto tému živú a pracovať na jej rozvoji tam, kde sme, v tom konkrétnom prostredí, na ktoré máme dosah.
Erika Hubčíková