Fakulta managementuUniverzity Komenského v Bratislave

Stredoškoláci zažili deň v koži vysokoškoláka

Stredoškoláci aj dňa 30. mája 2018 zažili deň v koži vysokoškoláka, keď si prišli vypočuť prednášky odborníkov z Univerzity Komenského v Bratislave. V Aule UK a v Auditoriu maximum im zaujímavé témy predstavili pedagógovia z Právnickej fakulty UK, Fakulty managementu UK a Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK. Podujatie bolo pokračovaním prednášok z minulého týždňa, keď sa predstavili Filozofická fakulta UK, Prírodovedecká fakulta UK a Fakulta matematiky, fyziky a informatiky UK.


Študentov stredných škôl pozdravil prorektor UK pre rozvoj docent Vincent Múcska v Aule UK, ktorá sprevádzala Bratislavu a Slovensko cez všetky významné historické medzníky, ktoré krajinu zastihli. „Je preto dobré, že ste tu, lebo na žiadnom inom mieste nenájdete skoncentrovanej toľko vzdelanosti a múdrosti ako na Univerzite Komenského, preto nasávajte tú múdrosť plnými dúškami. Pretože len múdry človek nepodľahne klamstvu, demagógii, propagande, polopravdám, hoaxom a vie voči nim zaujať správny a čestný postoj,“ odkázal potenciálnym študentom prorektor.

Doktorka Katarína Rentková z Katedry ekonómie a financií Fakulty managementu UK predstavila stredoškolským poslucháčom tému o ekonomickom správaní spotrebiteľov. V prednáške ponúkla faktory, na ktoré najviac reagujeme pri rozhodovaní sa o kúpe či nekúpe konkrétneho tovaru alebo služby. Vysvetlila, že tovary a služby označované ako substitúdy sú si navzájom podobné (napr. Kofola, Pepsi, Coca-Cola) a často sa pri výbere orientujeme najmä podľa ceny (napr. ideme do obchodu kúpiť pomaranče, no mandarínky sú v akcii, tak kúpime tie). Čím sú si podobné lyže, iPhone a operačný systém či benzín a auto? Sú to komplementárne tovary a služby, ktoré spolu fungujú a jeden v závislosti od druhého ovplyvňujú dopyt. Na príklade nedostatku masla na trhu a jeho vysokej ceny za kus, pričom sa však dopyt zo strany spotrebiteľov po masle neznižoval, práve naopak, vysvetlila študentom Giffenov paradox, a celkovo tak priniesla ucelený pohľad o ekonomickom rozhodovaní spotrebiteľa.

Zaujímavou bola aj prednáška profesora Tomáša Gábriša z Katedry teórie práva a sociálnych vied z Právnickej fakulty UK o „match fixing“ a jeho právnom rozmere. Študenti sa dozvedeli, čo je to vlastne match fixing a aké právne možnosti v tejto oblasti na Slovensku máme. Ide o pojem, ktorý označuje ovplyvňovanie a manipuláciu športového zápasu. Hľadal odpoveď na to, či je šport v dnešnej dobe zábavou alebo obchodom. Profesor zdôraznil, že zákon o športe v tomto boji s korupciou nestačí, ale treba šíriť osvetové a vzdelávacie programy a zaviesť ochranu oznamovateľov.

Odpoveď na otázku, ako si vyberáme partnerov/partnerky a prečo sme im potom často neverní, sa pokúsil ponúknuť doktor Andrej Mentel z Ústavu sociálnej antropológie Fakulty sociálnych a ekonomických vied UK. Z prieskumu českých kolegov vyplynulo, že ženy horšie znášajú emocionálnu neveru partnera, zatiaľ čo mužom prekáža najmä fyzická nevera. Vyplýva to z tradičného modelu, ktorého základným cieľom je vychovať čo najviac životaschopných potomkov. Zaujímavosťou je, že skoro všetky cicavce až na pár výnimiek, ktorú tvoria aj ľudia, nemajú mimo ovulácie záujem o sex. Doktor Mentel uviedol paralely medzi ľuďmi a niektorými primátmi v oblasti sexuálneho správania. Pre ľudí je charakteristická variabilita, avšak háremové typy sú zriedkavé. Všeobecne platí, že promiskuita nie je dlhodobo udržateľný model, čo potvrdzujú aj skúsenosti hnutia hippies.

V ďalších prednáškach odborníci prednášali aj o obchodovaní s ľuďmi, nepravdivých informáciách, silných značkách, svete diplomacie, psychológii komunikácie, etickom hackingu či úlohách žien na revolúciách.

Fotogaléria na Facebooku UK